+421 908 692 671

Časy v angličtine – Základné rozdelenie a použitie

 |  Anglický jazyk  |  0

Časovanie v cudzom jazyku nie je vždy jednoduché na pochopenie. Nejeden študent angličtiny si pri preklade textov láme hlavu nad tým, aký čas má v tej ktorej situácii použiť. Anglický jazyk má totiž pestrú paletu a to až 17 rôznych časov, z toho 12 klasických a 5 podmienkových.

Vo všeobecnosti sa dá povedať, že používanie časov v angličtine je o čosi presnejšie než v slovenčine. Pri vyjadrovaní budúceho času si napríklad my obvykle vystačíme s jednoduchým budúcim časom, v anglofónnych krajinách ich však využívajú rovno päť.

Mnoho časov sa navzájom odlišuje len nepatrne, niektoré sa dokonca prelínajú. Veľa ľudí si to pri štúdiu angličtiny chce zjednodušiť a kladú si otázku, koľko z tých časov v praxi skutočne potrebujú? Nezabúdajme, že pokiaľ chceme mať preklady na určitej odbornej úrovni, správne používanie časov v angličtine je aj základnou znalosťou anglickej gramatiky.

Dnes si spravíme základny prehľad o časoch v angličtine, podrobnejšie informácie o budúcom, prítomnom a minulom čase budú obsahom samostatných článkov.

Prehľad časov v angličtine

Anglický jazyk má podobne ako väčšina jazykov tri základné časy – minulý, prítomný a budúci. Tak ako v slovenčine, aj v angličtine ma jednoduchý čas slúžiť na vyjadrenie minulosti (Simple Past), prítomnosti (Simple Present) a búdúcnosti (Future Simple). Pre presnejšie vyjadrenie deja a okolností angličtina pridáva celý rad časov:

Minulý čas Prítomný čas Budúci čas
Simple Past Simple Present Future I Simple (will)
Past Progressive Present Progressive Future I Simple (going to)
Simple Past Perfect Simple Present Perfect Future I Progressive
Past Perfect Progressive Present Perfect Progressive Future Perfect Simple
Conditional Perfect Simple Conditional I Simple Future Perfect Progressive
Conditional Perfect Progressive Conditional I Progressive

Minulý čas

Minulý čas sa v každom jazyku používa na popísanie dejov, faktov, udalostí alebo činností, ktoré sa začali v minulosti. V niektorých prípadoch už skončili, v iných ich účinky ešte trvajú, ale čo je dôležité, minulý čas obsahuje časové určenie odkazujúce na minulosť.

Ako vidíme v tabuľke, angličtina má 6 spôsobov, ako vyjadriť minulosť:

Simple Past je spomínaný jednoduchý minulý čas, ktorý je najznámejší a najčastejšie používaný. Už jeho názov napovedá, že slúži na vyjadrenie jednoduchej minulosti (napríklad pracoval som – I worked).

Past Progressive je minulý čas, ktorý opisuje priebeh nejakej udalosti v minulosti, ktorá trvala nejaký čas (I was working). Simple Past Perfect sa zase podobá na jednoduchý minulý čas, ale pridaním „had“ chce zdôrazniť, že ide o dokončenú minulosť resp. udalosť, ktorá sa stala pred nejakou inou minulou udalosťou (I had worked).

Past Perfect Progressive popisuje priebeh alebo trvanie dokončenej akcie v minulosti (I had been working). Ďalším časom je Conditional Perfect Simple. Ide o podmienečný minulý čas a slúži na vyjadrenie dokončenej minulej činnosti podmienečnej formy (I would have worked). Conditional Perfect Progressive, je obdobou toho istého času, len v priebehovej forme (I would have been working).

Prítomný čas

Prítomný čas používame na určenie udalostí spojených s prítomnosťou, prípadne hovoríme o pravidelne sa opakujúcich  činnostiach či všeobecne platných faktoch. Ako je to s prítomným časom v angličtine?

V tabuľke vidíme uvedené, že princíp je prakticky totožný s časom minulým, len prevedieme slovíčko určujúce čas do prítomnej formy. Takže jednoduchý prítomný čas (Simple Present) opisuje udalosti, ktoré sa dejú v súčasnosti (I work) a jednoduchý priebehový (Present Progressive) vyjadruje deje, ktoré sa práve odohrávajú (I am working).

Simple Present Perfect nie je úplne prítomným časom, pretože opisuje zväčša udalosti, ktoré sa skončili v nedávnej minulosti a buď ich účinky trvajú alebo majú súvislosť s prítomnosťou (I have worked). Present Perfect Progressive sa podobá predošlej forme, len vyjadruje priebeh činnosti (I have been working).

Posledné dva prítomné časy majú podobu podmienky – Simple Conditional je jednoduchá podmienka (I would work) a Progressive Conditional opisuje v podstate trvanie resp. priebeh možného konania (I would be working).

Budúci čas

Ak chceme hovoriť o udalostiach, ktoré len nastanú, alebo o našich plánoch či spontánnych rozhodnutiach, použijeme budúci čas. Ten má v angličtine 5 rôznych podôb.

Jednoduchý budúci čas, čiže Future Simple sa vyjadruje pomocou slovíčka „will“, v britskej angličtine sa často nahrádza za „shall“ (I will/shall work). Zaujímavou obmenou Future Simple je vyjadrenie blízkej či plánovanej budúcnosti prostredníctvom slovného spojenia „going to“ (I am going to work). Ten použijeme v prípade, ak chceme zdôrazniť, že sme sa už plne rozhodli uskutočniť plánovanú činnosť.

Priebehový budúci čas označujeme ako Future Progressive (I will be working). Ďalšou formou vyjadrenia budúcnosti je Future Perfect. Ten slúži na vyjadrenie dejov ukončených v budúcnosti (I will have worked). Posledná možnosť je Future Perfect Progressive, teda priebehová forma predchádzajúceho času (I will have been working), často opisujúca trvanie danej udalosti.


Časy v angličtine – Základné rozdelenie a použitie
Hodnotenie čítateľov12 4.55
91

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Celkové skóre

Potrebujete profesionálny preklad?

Staňte sa mojím klientom a získajte mimoriadne zľavy a benefity

Copyright © 2019 - Všetky práva vyhradené | Martin Smolinsky