Will alebo going to? Angličtina pozná až 5 budúcich časov a nie je vždy ľahké rozhodnúť sa, ktorý je najvhodnejšie použiť. Dnes sa detailne pozrieme na použitie a príklady budúceho času v anglickom jazyku.
V angličtine sa budúcnosť najčastejšie vyjadruje slovíčkom will (akoby po našom „budem“) alebo v britskej angličtine ekvivalentným tvarom shall (Američania túto formu už takmer kompletne vypustili). K tomuto slovu sa potom pridáva infinitív slovesa, teda napríklad: Ľudia nakúpia na Vianoce darčeky – People will buy presents for Christmas. Čo je pre našinca dobré, tu sa nerozlišuje medzi prvou a treťou osobou, v každej osobe je tvar will + infinitív rovnaký.
Je to bežná forma vyjadrenia očakávanej alebo predpokladanej budúcnosti. Často sú to okolnosti, ktoré nedokážeme ovplyvniť, ale používa sa aj na spontánne rozhodnutie niečo vykonať, napríklad: Pôjdem do kostola – I will go to church. A ešte jedno je dôležité: will sa vo vetách často skracuje. Namiesto I will, teda často uvidíte krátku formu – I’ll.
Táto forma budúcnosti sa skladá z am/is/are + going to + infinitív slovesa. Ani tu sa infinitív v súvislosti s osobami nijako nemení, rovnako tak forma going to. Tento tvar vyjadrenia budúcnosti používame vtedy, keď chceme vyjadriť svoj zámer, nejaké plány, niečo, čo sa chystáme urobiť: V lete sa chystám do Španielska – In summer, I am going to go to Spain. Od formy will ju odlišuje to, že v tomto prípade už vieme, že sa niečo stane (mám kúpené letenky) alebo existujú k tomu už náznaky, na základe ktorých niečo predpovedáme, prípadne existuje nejaká príčina, na základe ktorej sa tak stane (Na akú školu sa prihlásiš, ak budeš mať samé jednotky? Na oblohe sú čierne mračná, bude pršať).
Future Perfect sa používa na vyjadrenie udalostí, činnosti alebo stavu, ktoré sa skončia v budúcnosti. Často sa spája s konkrétnym časovým údajom. Napríklad: Keď budem mať päťdesiat rokov, budem mať už dosť nacestované: When I am fifty years old, I will have travelled a lot. Ako vidíme tvar je zložený ako will + have + part participle. V podstate ním vyjadrujeme, že niečo v budúcnosti s istotou nastane. Iný príklad: Do budúceho augusta budem mať ukončené všetky svoje skúšky – In August next year, I will have finished my exams.
Tento budúci čas má formu: will + be + sloveso s príponou -ing. Future Progressive sa používa na vyjadrenie bežných plánovaných udalostí alebo činností alebo ak sa niečo stane „tak či tak“ bez ohľadu na to, či to máme na pláne alebo nie: Vlak príde na hlavnú stanicu o 6.00 (The train will be arriving at the main station at 6 o’clock).
Tento budúci čas naznačuje nepretržitú akciu, ktorá bude dokončená v budúcnosti. Označuje, že určitý časový interval bude uzavretý v budúcnosti – Budúcu nedeľu to budú tri roky, čo tu pracujem. Tento čas je tvorený zložitejšie: modálne „will“ + have + been + part participle daného slovesa.
Ako vidíte, použitie budúceho času je podstatne odlišné od minulého alebo prítomného. V najbližšom článku sa bližšie pozrieme na špecifickú oblasť anglickej gramatiky – podmienkové vety, tzv. kondicionály.
Staňte sa mojím klientom a získajte mimoriadne zľavy a benefity
Copyright © 2025 - Všetky práva vyhradené | Martin Smolinsky