Ako v slovenčine, tak aj v angličtine máme rôzne podmienkové vety, takzvané kondicionály. V angličtine máme konkrétne štyri základné, jeden zmiešaný a tri inverzné, v dnešnom článku sa zameriame na skupinu základných.
Podmienkové vety sa skladajú z dvoch častí. Prvá, tzv „if clause“ sa začína slovom „if“ . Hovorí o podmienke: Ak sa niečo stane… Druhá časť, tzv „main clause“ nám hovorí o následkoch: …tak potom sa stane toto. Napríklad: Ak budem mať zajtra čas, tak sa u teba zastavím.
Poradie týchto dvoch častí vôbec nie je dôležité. Treba si však pamätať, že ak je ako prvá časť vety s podmienkou, treba ju od druhej časti oddeliť čiarkou. „If I have time tomorrow, I’ll come over to your place.“
V prípade, ak je ako prvá použitá časť s následkom, čiarka sa nepoužíva. „I’ll come over to your place if I have time tomorrow.“
Nultá podmienková veta sa používa pri všeobecne/vždy platných faktoch. Obe jej časti sú v prítomnom jednoduchom čase (simple present).
Tvorba ‘if clause‘:
If + podmet (podstatné meno/osobné zámeno) + sloveso v tvare present simple
Tvorba ‘main clause‘:
podmet + sloveso v tvare present simple
Prvá podmienková veta sa používa na vyjadrenie reálnej podmienky v prítomnom čase. Hovorí o možnom následku niečoho, čo by sa mohlo stať v budúcnosti. Tu si treba dať pozor na fakt, že hoci v slovenčine je celá veta v budúcnosti, v angličtine sa za slovom ‘if‘ používa prítomný jednodúchý čas (present simple).
Tvorba ‘if clause‘:
If + podmet + sloveso v tvare present simple
Tvorba ‘main clause‘:
will + bare infinitive (sloveso v infinitíve bez ‘to‘)
Rozdiel medzi nultou a prvou podmienkovou vetou:
Veta: ‘If I visit my friend, I stay there for at least one hour.‘ znamená, že zakaždým keď idem navštíviť svoju kamarátku ostanem tam aspoň hodinu.
Zatial čo veta: ‘If I visit my friend, I will stay there for at least one hour.‘ znamená, že keď k nej najbližšie pôjdem (nezáleží či o 5 minút/zajtra/o týždeň) ostanem tam aspoň hodinu.
Druhá podmienková veta sa používa na vyjadrenie podmienky v prítomnom čase, ktorá je však nereálna alebo len veľmi málo pravdepodobná. Čo by som teraz urobil/a keby. Napriek tomu, že sa obsah vety vzťahuje na prítomnosť, pri jej tvorbe sa používa minulý čas.
Tvorba ‘if clause‘:
if + podmet + sloveso v tvare past simple
Tvorba ‘main clause‘:
would + bare infinitive
Druhou podmienkovou vetou sa dá vyjadriť aj želanie. Stačí ‘if‘ nahradiť frázou ‘if only‘ (Kiežby/Keby len)
Rozdiel medzi 1. a 2. Podmienkovou vetou:
Prvá podmienka hovorí o reálnych situáciách, druhá hovorí o situáciách, ktoré si človek môže len predstaviť, prípadne želať.
Veta: ‘I will lend you money if I have some,‘ znamená, že keď budem mať peniaze, požičiam ti ich. Je to sľub a reálne ho môžem splniť.
Zato veta: ‘I would lend you money if I had some,‘ znamená, že by som ti peniaze rád požičal, keby nejaké mám. Ale ja ich nemám, čiže je to nereálne.
Tretia podmienková veta sa používa na vyjadrenie podmienky v minulosti. Hovorí o niečom, čo sa v minulosti mohlo stať inak.
Tvorba ‘if clause‘:
had + sloveso v tvare past participle
Past participle sa tvorí pridaním koncovky –ed, pri nepravidelných slovesách je to ich minulé príčastie, ktoré sa často nazýva aj “tretia forma“.
Toto označenie sa používa pri nepravidelných slovesách, pretože v zoznamoch sú väčšinou písané v nasledovnom poradí: sloveso v infinitíve – druhá forma (simple past) – tretia forma (past participle). Pre sloveso ísť: go-went-gone. V tretej podmienkovej vete sa teda používa forma gone.
Tvorba ‘main clause‘:
would + have + sloveso v tvare past pariciple
If they had invited her, she would have gone to the party as well.
Pri tvorbe základných kondicionálov treba dávať pozor hlavne na to, o ktorom čase hovoríme a či je podmienka reálna alebo nie. V ďalšom článku sa pozrieme na zvyšné, konkrétne prevrátené a zmiešané kondicionály.
Staňte sa mojím klientom a získajte mimoriadne zľavy a benefity
Copyright © 2024 - Všetky práva vyhradené | Martin Smolinsky