Cudzie slová – Ako sa do slovenčiny preberajú slová z iných jazykov

Verili by ste, že napríklad cibuľa a ríbezle, čerešňa aj kapusta, žinčica i bryndza nie sú pôvodom slová zo slovenskej kuchyne? Je to až neuveriteľné, obzvlášť, keď znejú tak ľubozvučne. Ako sa do slovenčiny preberajú cudzie slová z iných jazykov?

Zdomácnené cudzie slová

Všetky príklady uvedené vyššie majú dokonca mimo slovanský pôvod. Prvá dvojica k nám dorazila z arabčiny, druhá z latinčiny a tretia z rumunčiny.

Tvrdiť, že vyššie uvedené príklady sú domáce slová, by tak bolo proti zdravému rozumu. Zastávať však názor, že sú to cudzie slová, je zas proti národnému cíteniu. Tak ako to vlastne je?

Odjakživa nás rôzne dôvody motivujú k preberaniu slov, ktoré pochádzajú z dielne iných jazykov. Postupom času sa s niektorými vžijeme natoľko, že ich pociťujeme ako naše vlastné. Jednoducho sme si na ne zvykli a bežne ich používame. Oprávnene im tak prislúcha označenie zdomácnené slová.

Prečo sa cudzie slová v slovenčine upravujú

Pri preberaní väčšiny cudzích slov do nášho jazyka je na nich potrebné vykonať úpravy. Tie súvisia predovšetkým so slovenskými jazykovými pravidlami. Ako konštatuje Martin Ološtiak, adaptácia sa nerovnomerne uskutočňuje vo všetkých jazykových rovinách, t. j:

• zvukovej
• gramatickej
• slovotvornej
• významovej
• pravopisnej

Zjednodušene povedané – slová poslovenčujeme. Každé upravené slovo tak má okrem svojej histórie aj vzťah k podobe, akú má v originálnom jazyku.

Okrem puristov je väčšina odborníkov ochotná prijímať cudzie slová. Úpravy pri ich preberaní vykonávajú jazykovedci. Ich cieľ však nie je komplikovať Slovákom život, ako sa niektorí domnievate. Zmenami na nich sa snažia dosiahnuť harmóniu s naším vlastným jazykom.

Odborníci cudzie slová modelujú do pre nás najprijateľnejšej podoby. Usilujú sa, aby sa vzniknuté jazykové jednotky lepšie vyslovovali, dali ohýbať a boli pre nás čo najprirodzenejšie. Z týchto dôvodov sa tak napríklad tešíme na slovenský víkend na horách a nie na anglický weekend v Londýne.

Cudzie slová v slovenčine v pôvodnom znení

Pozrime sa napr. na francúzske slovo parfum. Poznáte všetky písmená, ktoré obsahuje? Môžete ho vysloviť bez problémov? Vedeli by ste ho vyskloňovať podľa vzoru dub?

Predpokladám, že áno. Je to dobrý dôkaz toho, že toto slovo nemalo pri preberaní žiadnu chybičku krásy. Osvojili sme si ho preto bez zmien. Nepotrebovalo ich podobne ako polynézske slovo tabu, francúzske menu, latinské alibi a mnoho ďalších.

Niekedy sa stane, že sa začnú používať cudzie slová vo svojej pôvodnej podobe. „Problém“ je v tom, že sa tak deje celoplošne a niekedy veľmi intenzívne. Takto sa napr. rozšírili anglické slová teenager a show. Pravdepodobne tušíte, že slovensky správnejšie podoby sú tínedžer a šou.

Odstraňovať ale slová, ktoré sú dobre zabehnuté, je nezmysel. V takýchto prípadoch preto zvyknú odborníci odobriť obidve verzie ako spisovné. Vždy však odporúčajú ako vhodnejšie používať slovenský tvar. Pôvodnú podobu cudzích slov si frekventovane zachovávame aj pri termínoch z rôznych oblastí. V hudbe sme tak prebrali napr. originálne talianske slová capriccio i allegro či americké country a blues. Autentickosť veľmi často nájdeme aj pri vlastných menách. Ako príklad mi poslúži uznávaný prekladateľ Jorge Luig Borges, ktorý sa narodil v Buenos Aires.

Doslovné preklady nazývané kalky

Spomínam si na časy, keď som na ZŠ začal koketovať s angličtinou. Podobne ako väčšina mojich rovesníkov aj ja som robil preklady z angličtiny, vychádzajúc z textov mojich obľúbených piesní. So slovníkom v rukách som tak otrocky prekladal slovíčko za slovíčkom. Výstupom bol tzv. doslovný preklad. Tento vo všeobecnosti nemal ani hlavu, ani pätu. Naučil som sa ale množstvo slov a aspoň čiastočne naplnil cieľ.

Na princípe doslovného prekladu pracoval napr. aj Google prekladač vo svojich začiatkoch. Vtedy text len mechanicky prekladal slovo za slovom.

Čo majú ale spoločné doslovný preklad a preberanie cudzích slov v slovenčine? Nuž to, že niektoré zložené cudzie slovách sa osvojovali tak, že sa rozdelili na menšie časti. Následne sa uplatnil mechanický postup, vykonal sa otrocký preklad jednej časti za druhou.

Na svete sa zrodil výsledok, ktorý dostal všeobecné pomenovanie kalk. Takto vznikli napr. kalky mrakodrap (z anglického skyscraper – sky = obloha, nebo; scrape = škriabať) alebo zlorečiť (z latinského maledicere – male = zle; dicere = rozprávať).

Robiť otrocké preklady pri preberaní cudzích slov sa všeobecne nepovažuje za príliš odborný postup. Naopak, existujú oblasti, v ktorých sa dá kalkovanie šikovne využiť. V praxi ho uplatňuje napr. prekladateľ pri práci s odbornými textami.

Cudzie slová na medzinárodnej úrovni – internacionalizmy

Mozaika cudzích slov nie je ešte úplne vyskladaná, chýbajúcim kamienkom sú medzinárodné slová, takpovediac internacionalizmy. Táto skupina cudzích slov súvisí predovšetkým s pokrokom. Vznikajú nové veci, šíria sa po celom svete vedno so svojimi jedinečnými označeniami. V záujme celej spoločnosti je ich zachovávanie. Mnohé jazyky tak prvotné pomenovania preberajú. Niekedy sa tak deje s úpravami, inokedy nie.

Celosvetovo platí, že slová, ktoré sa vyskytujú minimálne v troch výrazne odlišných jazykoch, sa označujú ako medzinárodné slová.

V minulosti sa internacionalizovali jazykové jednotky prevažne gréckeho a latinského pôvodu, napr. prax, filozofia alebo internacionalizmus. V súčasnosti sa vynikajúco presadzujú originálne anglické slová alebo celé spojenia. Medzi internacionalizmy tak patria aj tínedžer, reality šou, softvér a mnoho ďalších.

Záver patrí myšlienke o tom, čo je na cudzích slovách v slovenčine najkrajšie. Pre mňa je očarujúce to, že každý Slovák bez rozdielu ovláda niečo z jazykového bohatstva hneď niekoľkých desiatok krajín. Ako vnímate cudzie slová v slovenčine vy? Ocením, ak sa so mnou a s ďalšími čitateľmi podelíte o váš názor.